Čakanie na jedlo. Tieto si proste na jedlo počkali a dočkali sa od zvedavých turistov, ktorí si myslia že ich tie vtáky potom budú mať radi.
V Obane som sa dozvedel o malom ostrove Kerrera ktorý je vlastne z Obanu vidieť a je takpovediac na dostrel. Dostal som sa k najbližšiemu prievozu (pozor, nie priamo z Obanu), smerom na ostrov som sa naloďoval až večer ako jediný pasažier. Teta na kompe sa divila čo tam mienim riešiť takto na večer, vybalil som na ňu moj plan na ostrove prespať. Ona vybalila info o tom že všetky pozemky na ostrove sú súkromné. No západnej strane ostrova ale žije kolónia tuleňov, ktoré som chcel vidieť, tak mi povolila stanovať na jej pláži jednu noc.
Ráno som sa samovoľne zobudil okolo 4 hodiny, začínalo pomaly svitať a neuveriteľné sa stalo skutočnosťou - prvý východ slnka v Škótsku.
Po krásnom východe slnka som sa ako prvý účastník miestnej kompy opat ocitol v Obane. Mam namierené na ďaľší ostrov neďaľeko Glasgowa - Arran. Takže šup šup do Glasgowa busom a odtiaľ ďaľším do Ardrosanu. Stihol som posledný prievoz doslova na minútu presne, vdaka bohu.
Arran samotný ale nebol mojím konečným cieľom, neďleko neho leží maliny ostrov Holz Island, kde je buddhistické centrum, chcel som tam mrknúť a jednu noc pobudnúť. To sa mi aj podarilo, aj keď túto noc ešte trávim v campingu v Lamlashi.
No comments:
Post a Comment