Sunday, May 27, 2007

26-05-2007 Vysocina - Zdar nad Sazavou

Ranným slnkom zaliata asfaltka a v dedinke kľud dýcha z ranej hmly. Cez opar nevidno na koniec cesty, ale je to tak vlastne lepšie, človek sa može tešiť stále, nie iba vidinou konca. Myseľ blúdi a hľadá niečo krásne, krásne aby v tom prchavom okamihu spočinula, obsiahla a nakoniec znovu opustila.

Lesná asfaltka má už najlepšie časy za sebou, ale ešte vydrží

Po prebdenej noci sa ráno zdá ešte omnoho krajšie a nádejné, aj keď smeruje k neznámu. Možno právne preto.

Zaujatý svetom, snažiac sa vytrhnúť a zvečniť tento kúsok pre seba a ostatných. To je fotografia ako ju vnímam. Nie vždy krásna ale vždy subjektívna. Prílišná snaha búra jej krásu, úplny nezáujem ju znemožní zachytiť. Tiché kľudné pozorovanie s otvorenou mysľou a srdcom.

Česká Vysočina je kraj stvorený na prechádzky a nasatie atmosféry dediny. Kto niekedy na dedine žil, pozná že prináša tvrdší a jednoduchší život.

Dedinka malá, dedinka krásna. Sázava

Okolie Žďáru nad Sázavou je takýmto miesto, aj keď samotný Žďár je samozrejme mesto. Malebné zvlnené políčka ktoré sa vokol rozprestierajú ako obrovské živé plachty, mečanie koz a tiché lesné chodníčky s obrovskými mraveniskami robia z tejto krajiny pestrého spoločníka.

Zemiakové políčka, vlastne skor polia

Malé lesíky sú plné srniek, dnešná noc ma o tom definitívne presvedčila. Počúvať ich štekanie takmer celú noc nenechá nikoho na pochybách o kvantite tunajšej fauny.

Dedinčania venujú ľahký úškrn pocestným s báglom, ťažko im však niečo vyčítať, oni zas vyzerajú exoticky v meste.

Podstatné je kráčať, nie byť prvý. Ona ich nakoniec aj tak predbehla

Na obrobených poliach vidno kus práce, a svojou precíznosťou pridávajú miestnej krajine až gýčovitý vzhľad. Starajú sa veru o ten svoj kúsok zeme, tak ako sa aj ona stará o nás.

Ráno v poli, nie s motykou, ale so statívom.